Dennapicu | Halloween? No FUJ!!!

Stále viac a viac nám súčasná komercia nanucuje sviatok strašidelných masiek pod názvom Halloween. Kto chce, ten si už zistil podstatu toho sviatku. Kto nechce, ten ide zo seba robiť šaša v maske dákeho strašidla. Ale nie o tom bude reč.

Naši predkovia v noci z 31. októbra na 01.novembra slávi Velesovu alebo tiež Marinu noc.

Počas Velesovej noci (tiež aj Marinej noci) Belobog konečne odovzdáva Kolo roka Černobogovi a vráta Navi sú až do prvého kikiríkania kohútov (alebo do úsvitu) naširoko roztvorené do Javi. Počas tejto noci sa po zemi prechádzajú duše predkov a pozerajú, ako nažívajú ich potomkovia. Ak človek nežije podľa Pravi, podľa Konov, môžu ho pomiasť, naľakať, človek tiež mohol vážne ochorieť a neskôr zomrieť. Preto ten čas považovali za nebezpečný. V tom čase na zem prenikajú aj iné bytosti v podobe astrálnych entít. Ak mali želanie, mohli ísť na cintorín a vykonať tam obrady, rituály. Obzvlášť tie, ktoré sú spojené so vzývaním ducha.

Velesova noc - je noc veľkej sily, kedy sa oslabujú hranice medzi svetmi, kedy duchovia našich predkov i duchovi tých, čo budú žiť po nás, predstavujú neoddeliteľný celok, spolu s umierajúcim a obnovujúcim sa svetom, so živlami a ich mocou. Predovšetkým je to rodinný sviatok. Verilo sa, že vo Velesovu noc sa duchovia predkov vracajú k svojim potomkom, aby ich poučili i požehnali celý rod. Pred zotmením sa zapálili oheň. Jeho preskakovanie a chodenie po žeravom uhlí bolo obradom očistenia sa a oslobodenia sa od zlých síl. Práve z tohto dôvodu malo slávenie Velesovej noci pre našich predkov taký význam. Spolu s pochopením týchto javov neočakávane prichádza nové vnímanie našich sviatkov, obyčajov a taktiež protichodného zjednotenia živlov.

Verilo sa, že od polnoci do úsvitu Veles zostupoval do sveta ľudí, "hovoril s vybranými a obdarovával prosiacich". V tú noc bolo možné zbaviť sa starostí nakopených sa počas roka a odhaliť všetky Púte a cesty fyzického sveta. Tak uctievali Predkovia Rodu. V tú noc oni spolu s Velesom prichádzali na svet pokecať s potomkami, predávali Silu svojmu Rodu. Velesovu (alebo Marinu) slávili špeciálne volchvovia a mágovia. Prinášali obete Velesovi v lese vykonávajúc mystické obrady, sláviac múdrosť a darovanie mystických síl.

Predkovia rozlišovali medzi Temnou Navi (Peklo) - bydlisko nespravodlivých duší a Svetlou Navi (Iriou Nebeskou) - bydliskom Svetlých duší predkov. V niektorých podaniach je záhrobný svet za vodným priestranstvom, kde susedia spravodlivé a hriešne duše. Súdiac na základe dávnych príbehov o návštevách duší z oného sveta, časť hriešnikov je od časti spravodlivých oddelená buď priepasťou, ohnivou riekou, pevnou stenou, ohradou, atď...

Onen Svet ako zvláštne priestranstvo, ktoré obsahuje ako raj tak aj peklo sa podľa dávnych povestí javí nie len ako miesto, kde prebývajú duše mŕtvych a navní duchovia, no ak rozprávkové miesto, kam sa na zimu sťahujú vtáci, hady, hmyz. Podľa povestí sa tento bájny svet zvaný Iriou nachádza ďaleko za morom. Malo sa za to, že vtáky tam prelietavajú po Mliečnej dráhe, hady preliezajú v jesenie po stromoch. Súčasne s tým sú známe povesti o tom, že vtáky prezimovávajú ponoriac sa do hlbín riek, jazier i studní a hady sa skrývajú pod zemou. Jarné odomknutie brán Onoho sveta oslobodzuje vtáky a hady, ktoré sa znovu objavujú na zemi. Spolu s nimi Biely Svet navštevujú duše zomrelých i nečistá sila. Na jeseň sú brány otvorené, aby sa presťahovali na onen svet a to práve v noc z 31.10. na 01.11.

Predkovia – zomrelí príbuzní, v literatúre označovaní ako "spravodlivé dušičky", "požehnaní rodičia", "svätí dedovia", "otcovia i matky", "svoji predkovia"; vnímaní sú ako duchovia-ochránci domu, hospodárstva a ako vyššie autority pre celú rodinu.

Do kategórie predkov sa zaratávali tí, ktorí zomreli "svojou" smrťou (t.j. prirodzenou, nenásilnou), a ako sa tradovalo, úspešne prešli na "onen" svet. Podľa niektorých povestí, rozlišovali "starých" predkov (tých, čo zomreli dávno) a "nových" predkov (dve – tri pokolenia zomrelých rodinných príslušníkov), ktorých rodina ešte pamätala po mene. Starých predkov tak nazývali starými a nových rodičmi.

Bezmenných "starých" predkov považovali ako za zakladateľov rodu, prvopredkov, účastnými na založení sveta a žijúcimi v prvotnom "Zlatom veku".
Spravodliví predkovia sú postavení proti dušiam "nečistých" zomrelých, t.j. tých, ktorí zomreli "nie svojou" smrťou, ktorí sa stali pre ľudí škodlivými a nebezpečnými duchmi.

Osobitnú skupinu tvoria zomrelí do jedného roka, do doby, kým sa im nezorganizovali všetky obradné veci (o tom si napíšeme zajtra), nebolo ich možné považovať za predkov. Po tom, čo všetky obrady prebehli, už mohli byť označovaní za "rodičov".

Vo viere a obradoch slovanov uctievanie predkov zaberá jedno z centrálnych miest. Okrem tohto sviatku, mali aj niekoľko ďalších, ktoré boli spojené so zomrelými predkami:

(1) Veľký Velesov deň – alebo Veles Sivý Jar – 11. február – Svätodeň zasvätený Velesovi Sivému Jaru (Zimnému Velesovi). V tento deň Veles "drtí roh Zime", na dedinách slávia Kravský sviatok (pretože Veles nie iba Bohom Múdrosti , no aj Boh Dobytku – vládca každého brucha), dávajú ochranné znaky na dobytok a dvor, žiadajúc od Velesa záštitu na ochranu a dobytku prírastok.

(2) Meniny Domového – 30. marec – oslava duchov predkov, duchov ochráncov, i samotného Domového (domáceho ducha – písali sme o ňom v článkoch o dome) prinášaním im potravy.

(3) Velesova (Živina) noc – čarodejná noc z 30. apríla na 01. mája – kedy Čiernobog odovzdáva Koleso roka Bielobogovi a brány Navi sú do prvého zakikiríkania (úsvitu) naširoko otvorené v Jav.

(4) Velesova (Marina) noc – noc z 31. októbra na 01.novembra – o tej je reč vyššie

(5) Deň Mary – 21. novembra – príchod Morény – Zimy, Vládkyne Navi
Tak ako? Idete aj vy dnes zo seba robiť šaša v maske nejakého strašidla? Alebo si uctíte svojich predkov ako sa na vzorného potomka patrí?